nedeľa 27. októbra 2013

Bajkom Vtáčnik
1346 m.n.n

Priznám sa,že tieto strany nášho okresu ma nikdy nepriťahovali. neviem čím to je (bolo) ale vždy som inklinoval k viac k tým severným stranám. Musím však uznať, že to bola chyba. Prvý krát som sa o tom presvedčil keď som bol na cyklotúre na Veľkom Griči. No a teraz už 100% viem, že musím  venovať viac pozornosti aj pohoriu Vtáčnik. 26.10.2013 sme rozhodli vyšliapať na dominantu tohto pohoria - vrch Vtáčnik. Najvyšší vrch v našom okrese a ja som na ňom ešte nebol ani na pešo. 
Vyrazili sme z Prievidze dvaja a v Opatovciach sa pridal tretí parťák. Po cyklochodníku z Opatoviec sme sa dostali do Novák, kde sme prešli ku bani a poza haldy poľnohospodárskou cestou do Lehoty pod Vtáčnikom. hneď na začiatku dediny nás smerovník poslal na Sekaniny, ktoré sú takým výstupným bodom. Bolo to pohodové šlapanie po asfaltke. Počasie bolo geniálne. Slniečko hrialo, ale zároveň sme sa nepiekli ako v lete. Ideál. Vyšli sme na Sekaniny pod vlek, kde sme stretli asi 50 poľovníkov. Bola tu veľká poľovačka, nechceli nás pustiť do hry. Vraj to aj v rozhlase bolo. Nuž asi by sme išli aj napriek tomu. Našťastie však dobrí ľudkovia z Lehoty nám navrhli, že nás na Prage V3S známej "vetrieske" vyvezú na Vrvravu, ktorá je už nad poľovným revírom a tak  nebudeme zavadzať a zároveň sa vyhneme nebezpečenstvu - opitý poľovník by sa určite čudoval, že čo robí ten jeleň v zelenom tričku na bicykli.... :-). Z Vrvravy, kde sme sa najedli, sme pokračovali po zelenej značke ďalej. Chvíľu sme pedálovali, chvíľu tlačili aj niesli bicykle. Sem tam sme si oddýchli. Dostali sme sa až na Malú Homôlku kde sa zelená značka spájala s červenou. Odtieľto to bolo také pohodové vozenie až pod vrchol, kde sme opäť museli vziať bicykle na chrbát a vyniesť "tátoše" až hore. Tu nás už čakal výhľad aj na prievidzkú stranu aj na žiarsku. Bol síce opar, nebola až taká dohľadnosť ale na tom pocite, že sme hore nám to nič neubralo. čo to sme pofotili, prezliekli sa a najedli. Na vrchole sme stretli niekoľko turistov a partiu zrejme podnapitých "tiež turistov", ktorí hulákali, snáď na celé pohorie Vtáčnika. Okupovali miesto na vrchole pri kríži, takže okrem toho, že som si odfotil aspoň hríbik sme sa moc nezdržiavali. Nasledovala časť, po ktorej každý cyklista slintá a to parádny zjazd po náučnom chodníku až do Kamenca pod Vtáčnikom po modrej značke. Zjazd bol miestami zákerne technický, miestami cez napadané lístie neviditeľný a miestam ako ukážkový zjazd po úzkych "singláčoch" (úzky chodníček). Neviem ako ten zjazd opísať, skratka kvôli nemu na Vtáčnik pôjdem rád znova a znova. Celoodpružený bicykel mi poskytol dostatok pohodlia a kotúčové brzdy a široképlášte pocit bezpečia. Aby som tu len nepísal, pridávam aj moje prvé celkom pozerateľné video a niekoľko fotiek.
ODKAZ NA VIDEO - možnosť prepnúť do HD kvality.

Občerstvenie po vývoze na V3S-ke, pri chate na Vrvrave(foto: Ivan Dado)


Stroj pekelný(foto: Ivan Dado)


A už šliapeme..(foto: Ivan Dado)


(foto: Ivan Dado)



A nosíme...(foto: Ivan Dado)



Ako z cyklistického magazínu (foto: Ivan Dado)












Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára