Jeden z najkrajších kútov Slovenska, ktorý som doteraz navštívil. Jednoznačne. Lezenie po rebríkoch, lávkach a reťaziach, osviežujúci vzduch aj voda. K tomu krásne tvarované skaly, do ktorých sa voda zarezáva už roky.
Posledný týždeň ľudia riešili, aká strašná katastrofa sa stala vo Vrátnej a ako je príroda zničená...aspoň majú noviny o čom písať, miesto politikov, pseudocelebrít a sliepok zo šoubiznisu :-) Na "fejsbúkovej" stránke o Malej Fatre som sa dočítal, že najlepšie, čo môžme urobiť, je prísť do tejto oblasti a pozrieť sa na to, že život a realita je niekde úplne inde ako píšu "noviny".
Hlavný dôvod našej návštevy boli narodeniny mojej Katky, ktorej som sľúbil výlet. Doprevádzala nás moja mama - najväčšia turistka z rodiny.
Vyrazili sme ráno o siedmej z domu a tesne pred deviatou som si už zaväzoval vibramy pred hotelom Diery v Bielom Potoku - časti Terchovej. Parkovisko sa pomaly plnilo, kúsok vedľa sa predsa konal folklórny festival. Pred tým než sme vyrazili sme dali ešte kofolu v bufete, vzali si mapu a naplánovali túru.
Rozhodnutie ísť veľký okruh sa nakoniec ukázalo ako najlepšie. Trasa viedla následovne - Hotel Diery-Ostrvné-Podžiar-Pod pálenicou-Medzirozsutce-Malý Rozsutec (iba ja)-Osada pod Rozsutcom-Hotel Diery.
Prvá časť, vedúca po lávkach a rebríkoch mi ušla veľmi rýchlo. Preskakoval som cez potok, po kameňoch, zabával sa, dobíjal baterky. Naozaj tam človek stratí pojem o čase a užije si prírodu. Dosiahli sme sedlo Medzirozsutce, kde sa nám vyskytol pohľad na Malý Rozsutec a okolitú prírodu. V pozadí trčal do priestoru Choč, ktorý sme navštívili v minulý rok. Dali sme si malú prestávku na občerstvenie, doplnili sme tekutiny a ja som sa rozhodol, že to vybehnem ešte hore na Malý Rozsutec, ktorý zas tak malý nie je :-) Cesta hore viedla kúsok lesíkom po uvoľnených kameňoch, čo rozhodne nie je pre moje členky. Prešiel som úsekom bez zranenia a dostal som sa pod reťaze. V tomto mieste sa nazbierala skupinka maturujúcich bratov Čechov, ktorí v sandálkach a teniskách rozmýšľali ako ísť hore - viď jim nikto neřekl, že prí třeba do lesa pořádny boty. Zopár jedincov sa driapalo po reťaziach hore, celou váhou sa na reťaz zavesili a tak mňa to hodilo o stenu. Trochu som mu vyčistil žalúdok a povedal mu, že reťaz je tam na to, aby sa človek za ňu chytil a pritiahol sa, nie vešal sa na ňu celou váhou, bez ohľadu na to, kto je pred ním a za ním. Vytiahol som sa hore už bez problémov. Na vrchole to už bolo iné kafé. Krásny výhľad do širokého okolia, na protiľahlý Veľký Rozsutec a aj kúsok Vrátnej, kde bolo vidno zosunutý svah. V smere na Choč sa blýskalo a hrmelo a to bol dosť dobrý dôvod pustiť sa naspäť za dievčatami, ktoré ma medzitým čakali pod kopcom. Na zostupe som narazil na rovnaký problém ako cestou hore - Ty vole já to neslezu - si ďeláš prdel - to si ďeláš kozy vole - našťastie boli takí ochotní, že ma pustili pred nich. Povedal som, že ide búrka a že nemám v pláne zmoknúť na skale, pri kovovej reťazi, keď v tom zahrmelo ako pri výbuchu bomby. Myslím, že potom išli už aj oni dole rýchlejšie. Zišiel som za Katkou a mamou, ktoré zatiaľ zistili, že Malý Rozsutec sa dá pekne obísť a napojiť sa na chodník, ktorý vedie naspäť do Bieleho potoka k hotelu Diery. Zostup bol pre mňa najnamáhavejšia časť celej túry, nakoľko moje koleno odišlo do večných lovíšť už po prvých sto metroch. Preto vravím, že dole kopcom už len na bicykli :-)
Dorazili sme ku hotelu, zapili túru kofolou (ako šofér sa inak nedalo) ochladili nohy v potoku a vyrazili domov. Cestou sme sa zastavili ešte v reštaurácii Rieka pri Šútove, kde som zistil, že som vegetarián - to preto, že mäso jem zásadne so zeleninou :-) A dokonca aj to mäso, ktoré som jedol, bolo zo zvieratka, ktoré jedlo zeleninu...
Domov sme dorazili večer, pomasírovali nohy chladivým gélom a potom si pamätám už len to, ako som sa zobudil na druhý deň ráno.
Pokiaľ rozmýšľate, kam ísť na výlet, Jánošíkove diery odporúčam. Je tu veľa možností trás, rôznych náročností a trvania. Ja sa osobne plánujem vybrať aj na Veľký Rozsutec, pretože sú to klenoty Kriváňskej Malej Fatry. Pripájam niekoľko fotografií pre lepšiu predstavu prostredia :-)
Katka a mama čakajú, ja stúpam hore :-)
