Magura 16.11.13

 1141 m.n.m

Po niekoľkých týždňoch jesenného dažďa nám opäť vyšlo počasie na víkend. Moja priateľka Katka mi už dávnejšie avizovala, že by sme mohli vybehnúť na Maguru. V minulý víkend nám to nevyšlo kvôli počasiu. Tento víkend to už však bolo omnoho lepšie.

Ráno sme vyrazili z Poruby v zostave: moja mama, moja Katka, Zuzka, Matej a ja. Išli sme pomaličky po zelenej turistickej značke, ktorá vedie z obce až na vrchol, vychutnávajúc si ranné lúče mierne zubatého slnka. Prvá zástavka na doplnenie síl po 260-ich nastúpaných metroch bola na vrchole nefungujúceho Porubského vleku. Veľká škoda, že nefunguje. Pokračovali sme ďalej po "zelenej" až na Roveň, kde sme si tiež trochu oddýchli a načerpali energie. Cestou na Roveň som periferne zaregistroval pohyb v dolinke pod nami. Mihlo sa tam niečo hnedé. Áno, aj ja som si myslel, že medveď, ale až keď som sa zastavil a pozrel poriadne, zistil som, že sa jedná o stádo vysokej, ktoré sa presúvalo popod nás. Matej si vydýchol, lebo naposledy keď išiel na Maguru, tak sa behom vrátil, lebo im jeden taký chlpáč skočil do cesty.
Cesta pokračovala v stúpaní po chodníčku v miernom, sem-tam väčšom stúpaní až na lúku pod Magurou. Odtiaľto to bolo už len kúsok na vrchol. Stihol som si všimnúť medvediu "kôpku" uprostred chodníka. Mal by tých chlpáčov niekto prevychovať, my im tiež nes***me pred brloh. :-).

Kedže som vedel, že mali dnes naplánované akcie viaceré turistické organizácie, tak som očakával, že vrchol bude zaplnený. Aj tak bolo. Turisti sa zliezali na vrchole z každej strany, o zábavu tu núdza nebola. My sme prešli na lúku, kde sme sa prezliekli do suchých vecí, najedli sa ohriali na slnku, keďže pod vrchom Maguru už fúkal dosť studený vietor.

Z Magury sme sa po spoločnej fotke pri kríži pustili po červenej značke smerom na Boškovie laz. Cesta bola pekná. Musím priznať, že táto časť bola najhoršia, teda aspoň ten jeden úsek doslova zničený ťažbou. Máme krásne hory a takto si ich ničíme. Prišli sme ku hríbiku "Polianky", na ktorom je zaujímavé, že nieje označený v mape. Cestou sme našli skratku, ktorá bola vyznačená žltou stužkou. Odbočili sme teda na ňu, ale ten les sa mi vôbec nepáčil. Bol to hustý ihličnatý les, s opadaným ihličím, stiesnenou atmosférou a zrejme stopami chlpatého kamaráta všetkých turistov. Po 20 metroch v tomto "nepriateľskom území" sme sa rozhodli, že sa pekne vrátime na "červenú". To sme už vyšli na Boškovie laz, kde ešte hore oheň po predošlých turistoch, ktorí sa zrejme pozabudli. Uhasili sme ho kávou a minerálkou. Na "malú" sa nám bohužiaľ nedalo.
Odtiaľto sme zišli smerom na Plešinu a následne do Kanianky, ďalej krížom cez lúky do Poruby.
Ja som túto trasu prešiel už tento rok na bicykli (miestami vedľa bicykli), ale opačne, teda od Šútovského sedla. Je to taká pekná hrebeňovka, ktorú máme "kúsok za domom." Ešte by som sem chcel ísť v zime, je tu čo obdivovať, aj keď pravda je, že na výhľady to nieje atraktívne. A zima má ešte jednu výhodu. Macovia spia...