Tak si ležím doma po operácii a píšem si blog. Paráda. Chlípem čaj z čerstvého zázvoru a z rádia mi hrá Eagles - Take it easy. Užívam si trochu voľna, objednávam cez internet posledné darčeky a vyzerám z okna kuriéra. Taká moderná predvianočná atmosféra. Nie som síce zástancom týchto moderných Vianco, ale po operácii sa moja pohybová schopnosť značne obmedzila a tak kým by som prešiel do mesta a späť, bolo by po Vianociach. Užil som si však tú správnu atmosféru Vianoc v sobotu 14.12.13 v Budapešti. Na vianočných trhoch som bol najďalej u nás v Prievidzi a tak som sa veľmi tešil.
Objednali sme si s Katkou jednodňový zájazd spojený s návštevou Tropikária a oceanária v nákupnom Campona a návštevou trhov v zostave: Mamina, synovec Maxík, moja Katka, ja.
Fotografie z tropikária nemám, resp. moc mi to tam nefotilo. Bez blesku som to mal rozmazané a s bleskom zas nebolo nič vidieť. Mám v takýchto fotografických podmienkach ešte medzery. Avšak o to viac som si to tam poriadne poobzeral, pokochal sa pohľadom na žraloky, raje, krokodíla a ostatné zvieratká. Hlavne synovec neskrýval nadšenie.
Z Tropikária sme sa presunuli na Námestie hrdinov, kde je aj obrovské klzisko pre širokú verejnosť. Páči sa mi je že je to v prostredí historických budov.
Tu sme si urobili len malú prechádzku, lebo nás čakali ešte samotné trhy. Nastúpili sme do autobusu a odviezli k Vörösmartyho námestiu, kde s konali jedny z najkrajších vianočných trhov v Európe. Aspoň tak nám sprievodkyňa tvrdila. Ja to posúdiť neviem, ale keďže som bol len tu u nás. Ale môžem povedať, že tam som nevidel Vietnamcov, tričká Iron Maiden, kožušiny z Dunajskej Stredy ani opitých bezdomovcov. Možno sa to už zmenilo aj tu. Dúfam.
Späť teda k naším južným susedom. Celé námestie bolo plné ľudí rôznych národností. Všetci sa smiali, jedli, pili a zabávali sa. Bola to masa pozitívnej energie. Stánky, kde sa prezentovali domáci zručný umelci sa striedali so stánkami s voňavými dobrotami na zahryznutie a vypitie. Ľudová tvorba, remeselníci, pouličný umelci, vôňa pečených "čabajok" a vareného vínka sa niesla celým námestím a okolitými uličkami. Myslím si, že ten Jano zo Žiliny, čo chcel zrovnávať Budapešť by urobil veľkú chybu. Keď sme odchádzali, autobus išiel popri Dunaji a tak sa nám naskytol pohľad na osvetlené historické budovy a iné skvosty tohto nádherného mesta. Je to len zlomok toho, čo sa tu dalo vidieť. Myslím si, že by som tu vedel stráviť týždeň bez toho aby som sa nudil. Na budúci rok pôjdem určite do Viedne, aby bolo s čím porovnávať, aj keď viem, že každé mesto je špecifické a každý národ svojský, so svojimi zvykmi a kultúrou. Ale dosť bolo rečí a úvah. Na trhoch sa dá fotiť veľa úžasných vecí, ľudí, momentiek....a tak tu sú tie, ktoré som nafotil ja.
