nedeľa 10. augusta 2014

Krížna - Ostredok

Upozornenie: Keďže ochranári sa rozhodli zakázať bicyklovanie po hrebeni Veľkej Fatry, tak všetky postavy v tomto článku sú vymyslené, fotky sú dobrou prácou grafika a celé je to vymyslené :-)

Po minuloročných skúsenostiach som si zariadil odvoz na Šturec, nakoľko je to 40 km a úplne zbytočná strata energie - teda pokiaľ nie ste rodený dupač a nedávate 100 km a viac na jeden výjazd. Je to krásny výjazd, ťažký na kondičku aj na techniku, no všetko to kompenzuje krása Veľkej Fatry, holé kopce, úzke chodníčky, ovečky a výhľady do blízkeho i širokého okolia.
Môj ocino bol taký láskavý, že ma naložil ráno o ôsmej do auta aj s bicyklom a vyviezol do sedlo Malý Šturec, odkiaľ vedie červená TZ až na horský hotel Kráľova Studňa 1300m.n.m. Je to pohodové stúpanie po štrkovo - kamennej zvažnici, až na jeden úsek, kde musím bajk niesť na pleciach. Na hotel to trvá pohodovým tempom asi hodinu. Moji parťáci - dupači vyrazili o siedmej z Prievidze na bicykloch, takže na hoteli som ich chvíľu čakal. Dal som si malé pivo, usušil tričko a vychutnával si horský vzduch. Neskôr som si dal ešte kávu na povzbudenie a to už prišli chalani. Oddýchli si a spolu sme vyrazili smerom na Krížnu. Prvé stúpanie a ja už tlačím, chalani si to dávajú ako nič... Prešli sme okolo prameňa "Kráľovej studne" napájadla oviec. Stúpanie pokračuje v strmom profile po rozbitej, kamenno-hlineno-štrkovej ceste. Cestou sa predo mnou otvára panoráma hrebeňa Veľkej Fatry, vidím vrchol Ostredku, potím sa, tlačím a fučím ako lokomotíva. Dupači mi zmizli už z dohľadu - počkajú na Krížnej. Konečne sa tam dovalím aj ja. Poriadne tu fúka, skupinky turistov sa fotia pri turistickom hríbiku s pozadím komunikačnej stanice armády SR. Vypijem Isostar s nádejou, že mi pomôže do ďalšieho šliapania. 
Nasleduje výživný zjazdík po holých lúkach hrebeňa, čo dodáva energiu, prichádzame na chodníček, ktorý smeruje na najvyšší vrch Ostredok 1592 m.n.m. Snažím sa, no nohy nie a nie sa krútiť, tak opäť zosadám. S bicyklom na pleciach obieham pár turistov. Ostredok - hurá, najvyšší vrch Veľkej Fatry zdolaný, aj keď nie v sedle. Z Ostredku nasleduje opäť výživný zjazd a ťažké technické pasáže, po ostrých skalách. Sem tam zachytím pedálom o kamene a korene. Tu sa ukáže, kto má aké skúsenosti a techniku. Naťahujem pre istotu chrániče na kolená, sadám na bicykel a po dvoch metroch končím na kolenách. Šťastie. Kúsok sa veziem, sem tam skočím zo skaly, preletím cez korene, zosadám, prenášam, nadávam, teším sa...všetko naraz....
Schádzame k hríbiku Chýžky. Trochu vytrasený, vidlica a tlmič dostali zabrať. Natrhnutý plášť našťastie drží stále dušu vo vnútri. Pozriem vpravo, dolu do doliny, ovečky sú v ohrade a čudujem sa, že čo je to tam za veľkého psa. Zrazu počujem krik, bačovia dvíhajú ruky, pískajú, ďalšie dva psi bežia za tým veľkým. Zrazu si uvedomujem, že ten veľký pes, pes nie je. Je to medveď. Beží preč, smerom do doliny, pastierske psy sa púšťajú za ním. Od nemého úžasu stojím a pozerám na to divadlo. Chalani medzitým zmizli z môjho dohľadu, tak sa snažím ponáhľať za nimi, aj keď to ľahké nie je. Traverzujeme Ploskú do sedla pod Borišovom. 
Tu sa delíme, chalani pokračujú do Ružomberku, ja mám dosť, balím.  Moje stopy pokračujú na Chatu pod Borišovom. Je tu plno Rusov, Čechov samozrejme a nejakí našinci. Dávam si pol litra kofoly za dve eurá a mierim po modrej TZ dole do Necpalskej doliny. Zo začiatku sa jedná o krásny zjazd, cez korene a kamene, pár pekných skokov. Prichádzam do lesa, ku schodíkom. Idem dole, zrazu skok a dopad do blata. Ako som do toho blata dopadol, tak som v ňom ostal. Nejak som sa odopol z pedálov, prebrodil blato v tretrách a bicykel som niesol až dole ku lesnej ceste. Celá trasa "po modrej" bola súvislá vrstva blata. Prichádzam k lesnej ceste, sadám na bajk a čakám ma 10 km zjazdu. Nuda. Široká cesta, sem tam rozbitá, sem tam štrk. Rýchlosť okolo 40 km/h sa ustáluje takmer na celú dobu. Obieham pár ľudí na prechádzke. Zišiel som do Necpal, po červenej cykloznačke sa presúvam do Blatnice. Odstavím to na parkovisku pri ústí Gaderskej doliny. Idem si dať kofolu, vypínam GPS a čakám na odvoz. 
Veľká Fatra je raj pre cyklistov, ale nie všetky trasy a nie pre všetkých cyklistov. Preverí sa tu vaša kondícia a zručnosť. Mne sa ukázalo, že som sa poriadne precenil. Avšak, hanba nie je tlačiť, alebo niesť bicykel, ale ostať doma a nespoznávať. Slovensko je krásne, je čo spoznávať. Veľaká Fatra je nedotknutá človekom, pasú sa tu ovce, naháňajú ich medvede, tých zas naháňajú psi a tých zas bačovia :-) Dozbajkovania priatelia :-)

























Nasledujúce fotografie nafotil Ivan Dado: