Stará dáma, ležiaca na rieke Seina, mesto romantiky, kvalitného vína, chrumkavých bagiet, sladkých croissantov a na druhej strane mesto multikulturalizmu, cyklistov, turistov a piknikov. Tento rok som absolvoval už tretiu návštevu Paríža. Prvé dva razy pracovne a tento krát tak ako sa patrí, s milovanou Katkou na šesť dňovú dovolenku. Nechcem rozpisovať úplne všetko, lebo to by bolo na veľmi dlhé čítanie
Tráviť voľný čas v Paríži a oddychovať bol naozaj potrebný relax. Nenaháňali sme sa len od pamiatky k pamiatke, ale užívali si, kochali sa, prechádzali a degustovali :-)
V deň príletu a miernom blúdení v metre sme sa dostavili k našej kamarátke Lenke, ktorá nás na päť nocí prichýlila do svojho bytíku, za čo je veľmi pekne ďakujeme. Budem písať postupne k fotkám aby to bolo viac autentickejšie, nakoľko je fotiek veľa a nechcem aby ste sa stratili ako my v metre :-)
Let z Bratislavy do Paríža s Ryanairom.
Naša prvá vychádzka po ubytovaní sa v Paríži. Mali sme namierené do umeleckých uličiek, kde sú aj obchodíky so suvenírmi a k Notre Dame. V jednej z uličiek sme sa nechali vlákať do reštaurácie a jedlo bolo tak pekne naaranžované až škoda jesť. Chuťovo vynikajúce, samozrejme nechýbalo správne vychladené Rosé :-)
Moja Katka aj s kamarátkou Lenkou. S takýmito krásnymi dievčatami som si behal po Paríži. Síce keď sme prestupovali na metro, nám Lenka ušla, lebo my sme nestihli nastúpiť. Ale stretli sme sa pod katedrálou Sacré Coeur. Ale nepredbiehajme...
Odviezli sme sa teda k známemu Moulin Rouge, kde sme si urobili zopár fotiek na pamiatku a presunuli sa k pre mňa najkrajšej atrakcii Paríža a to ku katedrále Sacré Coeur.
Zúčastnil som sa tam aj na konci omše, kde spievali mníšky a tá akustika spôsobovala nemalé zimomriavky. Nádhera, chodil by som tam kvôli tomu každý deň. Fotografovanie vo vnútri bolo zakázané, takže fotografie mám iba z vonku. A myslím, že by som k tomu nevedel ani nájsť správne slová...
Kúsok od tejto katedrály sa nachádzalo malé námestíčko, kde sa prezentovali umelci - od maliarov, spevákov, hudobníkov až po kuchárov.
Mali sme v pláne ísť na piknik a ku kanálu Saint Martin, kde sme si oddýchli. Cestou sme prešli zaujímavým trhoviskom. Atmosféra bola elektrizujúca, predávajúci sa prekrikovali, zákazníci sa predbiehali. ten kupoval ryby, tamten cibuľky, onen čerstvé ovocie. Krásny zážitok.
Od kanála Saint Martin sme sa presunuli do pekne upraveného parku, kde posedávali skupinky ľudí, popíjali vínko, jedli, smiali sa, deti sa naháňali, alebo sa kotúľali dole kopcom. Dookola bola iba zeleň a jazierka. Kto by povedal, že sme uprostred Paríža, ktorý má 2 a pol milióna obyvateľov...?
Cestou z pikniku som si všimol, že majú tu niekoľko zaujímavých staníc metra...Krym, Stalingrad, Pyramídy...
Táto stanica bola našou prvou a aj poslednou každý jeden deň v Paríži. Obrazy na stenách zobrazovali najrýchlejších ľudí v určitých olympijských disciplínach. Po tejto skúsenosti, by mohol byť aj "beh na metro" novou disciplínou.
Ďalší deň sme začali pod Víťazným oblúkom a nasledovala prechádzka ulicou Champs Élysées, ktorú netreba zvlášť predstavovať. Dior, Channel a ďalšie obchody sme radšej obišli, nakoľko tu konzumná spoločnosť dosahuje svoj vrchol a ja osobne tieto veci nemusím, preto som tam ani nič neodfotil.
Hneď za Champs Élysées sa začína krásny park, ktorý patrí k svetoznámemu múzeu Louvre. Tu sme si oddýchli pri jazierku a opäť čerpali energiu z krás, ktoré nás obklopovali.
A tu sme už prišli k múzeu Louvre, pred ktorým stojí pyramída zo skla. Davy ľudí tu sedeli okolo fontán a kochali sa krásnou architektúrou. Do vnútra som nešiel, Monču Lízu som vidieť nepotreboval. Prečo? Lebo v skutočnsti ten obraz je veľký asi ako A3 výkres, je umiestnený 3 metre za páskou a z druhej strany tej pásky je dav bláznivých aziatov s foťákmi, približne 5 až 8 metrová vrstva. A to je dôvod prečo sa mi tam nechcelo, pozerať sa z 8 až 11 metrov na nejakú ženu? To môžem aj na kúpalisku :-)
Prešli sme cez nádvoria Louvre a vyšli na most zaľúbených Pont de Arts. Tu si zaľúbené páry (všetkých pohlaví) sľubujú večnú lásku a na spečatenie zamknú svoj zámok a kľúč hodia rieky. My sme iní neboli, urobili sme to aj my :-)
Nasledoval presun k Notre Dame. Oddych na lavičke, kde mal svoje vystúpenie aj neviditeľný muž.
Vnútri v chráme sme neboli, lebo rad ľudí ktorí tam čakali, siahal minimálne po okrajové štvrti Paríža.
Cez zaľudnené mesto sme sa pomaly presúvali k Luxemburským záhradám. Taktiež nádherné miesto. Ľudia si na jazierku púšťali loďky, v tieni stromov koncertoval klavírista a športovci na ihriskách hrali tenis a basketbal. Druhé krásne miesto na oddych v strede pulzujúceho mesta.
Večer sme sa presunuli ku kope železa á la "Ajfelofka". Stretli sme sa tu s našou Lenkou, išli sme do obchodu, kúpili si vínko, bagetu a nejaké sladké maškrty, lahli si na trávnik pod vežou a kochali sa.
Ostali sme tu až do večera a čakali na rozsvietenie veže. K večeru sa už citelne ochladilo a tak sme sa drkotajúc a prechádzajúc sa pomaly presúvali do metra a mierili domov.
Nasledujúci deň sme začali tam, kde sme ten predošlý skončili. Presunuli sme sa akurát na opačnú stranu na Trócadero, odkiaľ je krásny výhľad na celú vežu.
No oveľa krajší výhľad je z veže na Paríž. To bola naša ďalšia zastávka, ktorú sme chceli absolvovať. Nie každý deň môžete byť vo výške 326 metrov a pritom nelietať. Najvyššie poschodie poskytovalo panorámu Paríža ako na dlani. Stálo za to vystáť si polhodinový rad. Vedeli ste, že tento symbol čestnosti navštívilo od uvedenia do prevádzky už 243 miliónov turistov? A v nasledujúcich fotkách uvidíte aj prečo...
Po výhľade na mesto sme zišli k rieke Seina, na ktorej sme mali rezervovanú nočnú plavbu. Po nábreží rieky boli vybudované chodníčky pre cyklistov, miesta na pikniky, spoločenské hry, toalety, okrasné záhrady a dokonca pod mostom aj diskotéka, ktorú si môžte sami zorganizovať. Stačí vám na to len váš telefón ak v ňom máte pesničky.
Pomaly nám slniečko zapadalo a naskytlo sa nám krásne svetlo, ktoré aj s oblakmi vytvorilo symfóniu farieb a srdce nielen fotografa plesalo. Väčšina nasledujúcich fotiek vznikla počas plavby loďou.
Deň som zakončil touto fotografiou nočného Paríža s jeho dominantou.
Prišiel nový deň a s ním cesta do Versailles. Opäť sme si odstáli rad, ktorý meral aspoň kilometer a vzhľadom na túto dĺžku sa hýbal veľmi svižne a ani sme sa nenazdali a už sme obdivovali umelecké diela a architektúru vo vnútri. Samozrejme sme sa posúvali tempom uschnutého slimáka po brúsnom papieri, pretože vo vnútri bolo naozaj veľa ľudí. Ak sa vám niekedy zdalo, že v Bojnickom zámku čakáte dlho na strašidlá, tak na Versailles zabudnite :-)
Druhou časťou prehliadky bola návšteva Versaillských záhrad. Bohužiaľ moja baterka sa rozhodla vybiť sa a tak veľa fotografií nemám. Každopádne návštevu záhrad odporúčam, lebo táto prehliadka sa dá vybrať aj samostatne a teda sa vyhnete upchatému palácu. Park je nádherne udržiavaný, plný sôch, zmrzliny, jazierok a tie davy ľudí sa tu akosi postrácali.
Čo dodať na koniec? Paríž neplač, vrátime sa :-) A nie iba raz. A druhá vec, ešte jedno poďakovanie sa Lenke za ubytovanie a sprievodcovské služby a príjemne strávený čas :-)
SALUT
