Po roku opäť píšem...aby mi to tu nechradlo. Na internete som našiel video zo seriálu Bicyklom po Slovensku, ktoré ma motivovalo vyraziť na túto trasu. Vyrazil som ráno o piatej z PD autom do Kvačian - malebnej obce kúsok od Liptovskej Mary. Na parkovisko som dorazil o siedmej, no nikde nikoho. Tak som vybral zatiaľ bicykel z auta, nahodil kolesá, prezliekol som sa do cyklo-oblečenia. Medzitým prišiel na parkovisko chlapík, ktorý bol zodpovedný za parkovanie. Prišiel s úsmevom za mnou, že za to, že som tam bol skôr ako on a z takej diaľky, tak parkovné platiť nemusím. Je tu len 16°C takže si dávam aj návleky a vyrážam. Mám dve možnosti - buď turistická žltá, alebo modrá cyklo značka. Samozrejme beriem turistickú, veď nie som suchár. Stuhnuté nohy po dvojhodinovom sedení v aute dávajú výpoveď, v prvom väčšom stúpaní zosadám a tlačím :-) Cesta sa vinie popod horu po úzkom chodníčku plnom skál a koreňov. Hneď takto z rána sa preverí technika. Našťastie výhľady to kompenzujú - Vysoké Tatry vľavo, Nízke na pravej strane, Liptovská Mara dole.
Chodníček si nakoniec celkom užijem a v poslednom zjazde "rozrazím" skupinu českých dôchodcov, ktorí sa zmôžu len na "ty vole, ty vole". Srdečne pozdravujem :-) To už schádzam k ústiu Prosieckej doliny. Tu doplním vodu a sľúbim si, že prejdem aj ňou raz. Pokračujem cez Prosiek do Liptovskej Anny po asfaltke. Začína pripekať a v záveternom stúpaní po asfalte začínam mať pocit, že sa mi topia plášte. Našťastie prichádzam do obce Bukovina, odkiaľ je to mierne stúpanie do obce Malatiná.
To sa už prehupujem z Liptova na Oravu. Záverečný výšlap do Malatinej a som tam. Obec leží v kotline, pod horou, obklopená lúkami...ideálne miesto na chalupu. V zime tu musí byť veselo - pomyslím si. V diaľke zazriem stavbu, ktorá je cieľom číslo jedna mojej trasy. Spustím sa ku obecnému úradu, kde sú smerovníky, vyberám žltú značku. Najprv pekelné stúpanie cez dedinu, potom cez lúčky. Prichádza zjazd, ktorý ma ale neteší, pretože stratím kopec nastúpaných metrov. Zozjazdujem dolu a šliapem späť hore, popritom obchádzam hovädzie, kozie a ovčie h... výkaly. Dá to zabrať, no našťastie fúka do chrbta a cesta sa schováva pred slnkom za stromami. Výhľady sú opäť prekrásne. Za chrbtom sa mi črtajú Chočské vrchy.
Vychádzam hore a na tvári sa mi rysuje úsmev a spokojnosť. Cieľ číslo jedna dosiahnutý, už sa len ku nemu spustiť. Že čo to je? Predsa chalupa....teda presnejšie jej pozostatky. Čím je taká výnimočná? Predsa tunajšia príroda učarovala aj režisérovi Jurajovi Jakubiskovi. Teraz je z toho len ruina, no ak zalovíte v pamäti, spomeniete si na ňu z rozprávky Perinbaba, či Sokoliar Tomáš.
Usadím sa do trávy, vytiahnem kráľovský olovrant - ringlotu a horalku - a vychutnávam si výhľad na Vysoké Tatry. Neďaleko bača zaháňa ovce a ja mu aj trochu závidím, že síce tvrdo pracuje, ale v takom krásnom prostredí.
Sadám na "koňa" a vyrážam v ústrety ďalšiemu cieľu cesty. Cesta vedie cez lúky a lesy, trochu sa práši, dlho tu nepršalo. Idem si po červenej TZ, ktorá je zároveň aj cyklotrasou. Objavujem odbočku - Veľké Borové.
Presne tadiaľ mám prejsť, tak sa púšťam do zjazdu. Bohužiaľ ako u nás všade, aj tu prebieha ťažba a miesto fajnového zjazdu sa brodím v polmetrovom rigole od lesného traktora. Na záver ešte vletím do veľkej jamy a vidlica ide na doraz. Ustál som to, no nebyť 29" kolies, tak by ma tam ešte teraz zoškrabovali. Cez Veľké Borové je to len po asfalte. V podstate asfalt ide až do obce Huty, kde sa otáčam a vchádzam do Kvačianskej doliny - z opačnej strany od parkoviska, kde mám auto.
V Kvačianskej doline je môj druhý cieľ cesty - a to vodný mlyn v časti Oblazy. Najprv ma čaká pohodový zjazdík až ku smerovníku Kvačany/Mlyny. Vyberám sa na mlyny. Po dvoch troch minútkach som na mieste. Krása. Dlho som sa odhodlával sem ísť, no teraz som spokojný.
Medzi skalami skrytý funkčný mlyn, ktorý udržiavajú dobrovoľníci a pamiatkári, Mlyny sú z 19. storočia. Dá sa tu oddýchnuť, nabrať čistej vody, ale hlavne sa dá ísť do mlynu a vidieť celý pohonný mechanizmus. Bolo tu však veľa ľudí a tak som sa dlho nezdržoval a išiel som späť ku smerovníku, no tento krát beriem smer Kvačany. Dokonca ani fotiť tu moc nešlo, nakoľko sa všade vyskytovali ľudia v záberoch. Čaká ma výživné stúpanie, kde po ceste stretávam ďalšiu skupinku našich susedov. Bába sa sťažuje, "že proč to je tak do kopce" a že sa "nedá nahoru vyjít". Kedže mi jej bolo ľúto, ponúkol som jej bicykel :) Jej pohľad na mňa znamenal, že ak nepridám, tak ma zhodí aj s bicyklom do doliny, ale aspoň sa jej manžel schuti zasmial.
Po tomto výšlape ma čakal už len zjazd - tiež výživný - na parkovisko. Odpruženie bicykla dostalo zabrať, no zjazd stál za to. Túto trasu odporúčam kľudne aj ako celodenný výlet. Je tu čo obdivovať, dá sa opekať, v Kvačanoch je penzión s vlastným pivovarom.....
Pripájam ešte záznam z môjho Garmina:
A zopár ďalších fotiek:
